História požiarov

Oheň je pre tieto stromy nevyhnutnou súčasťou života ako striedanie ročných období. Z letokruhových záznamov stromov, ktoré boli staré viac ako 2000 rokov, vedci dokázali určiť frekvenciu požiarov, ktoré sa diali v histórii. Prízemné požiare sa vyskytovali pravidelne, každých 6-35 rokov. Toto pravidelné striedanie slabých požiarov bolo ovplyvnené najmä vlhkými a teplými obdobiami. Medzi najsuchšie obdobie s najčastejším výskytom lesných požiarov sa datuje v rokoch 800-1300 n.l.Nevyhnutný oheň
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že prízemný požiar les skôr poškodzuje, ako mu pomáha. Opak je však pravdou. Vďaka požiarom v sekvojovcových hájoch sa odstraňovala prebytočná vrstva mŕtveho materiálu, ktorá by pri väčšej akumulácii mohla spôsobiť masívny požiar. Zhorený nános ihličia a materiálu odkryl zem, pričom oheň odstránil aj okolitú rastlinnú konkurenciu. Sekvojovce vďaka hrubej ťažko horľavej kôre (niekedy až 0,6m) dokážu prežiť a využiť šancu na reprodukciu. Šišky tohto stromu sa pri teplom vzduchu z požiaru otvoria a vypadajú semienka na odkrytú pôdu. Bez týchto udalostí by bolo klíčenie a rast nových generácií na minime.

Nová paradigma

Indiánski obyvatelia rozumeli zmyslu ohňa a jeho dôležitosti pre ekosystém. Sami zakladali tieto malé požiare, a tým pomáhali reprodukcii veľkých stromov. Príchod Európanov všetko zmenil. Háje so sekvojovcami postupne obsadzovali stáda oviec spolu so svojimi pánmi. Noví obyvatelia vnímali oheň v lese ako hrozbu pre ich záujmy a pre ich spôsob života. Ich snaha bola potlačiť akýkoľvek požiar. Od roku 1860 sa dá evidovať  pokles prirodzených alebo umelých požiarov. To zapríčinilo pokles reprodukcie sekvojovcov na extrémne nízke čísla. Z neskorších štúdií sa zistilo, že sekvojovce od roku 500 p.n.l až do polovice 19 stor. zaznamenávali stabilný populačný rast. V 20-tych rokoch 20. stor. došlo k masívnemu zlyhaniu reprodukcie týchto stromov.

Návrat ohňa

Kolabujúca reprodukcia nových generácií a vysoká akumulácia horľavých materiálov (ihličie, suché konáre...) vytvárali hrozbu pre ďalšie fungovanie ekosystému a predstavovali potenciálny základ pre masívny deštruktívny požiar. V roku 1967 prišlo k obratu manažovania sekvojových parkov, kde sa takmer po 100 rokoch vrátila koncepcia umelých požiarov. Sequoia a Kings Canyon boli prvými národnými parkami v Spojených štátoch zavádzajúce program riadenia požiarov, tzn. prirodzené zapaľovanie a predpísané spaľovanie. V súčasnosti za prítomnosti požiarníkov a odborníkov prebiehajú pravidelné kontrolované požiare, ktoré pomáhajú reprodukcii Sekvojovcov mamutích. 

Video ako fungujú kontrolované požiare 

Neuhasiteľné požiare v roku 2020

ZDROJE:

• https://www.nps.gov/seki/learn/nature/giant-sequoias-and-fire.htm
  
• https://www.researchgate.net/publication/260082993